VPNDX

Zdraví Vás VPNDXakaNÁRODHOLUBITCHESakaSEDMOKRÁSKAxVÝCHODNÉHOxNEMECKA

Ľudia milí, veľké veci. po dovŕšení svojho 45-ho roku života som sa konečne rozhodol zásobiť sa holubičím syrom miestneho farmára. Tak som sa teda predvčerom vysypal z postele. Vyrážky po celom tele. Svrbenie v anuse a pod nosom. Hrôza. Musel som vymeniť madrac za špičkovú plátenú tašku obsahujúcu na drobno predžutú slamu. Ozajstný luxus. Ale späť k veci. Po tom ako som si spomenul ako sa ovláda zariadenie menom kľučka na dverách (neviem či aj inde vo svete je to tak prominentná časť domáceho sortimentu, ale u nás v Pružinách istotne hej a nešmakuje mi to veľmi, bez protichodných prstov je to celkom problematikuš) namieril som si to do Moštenice, kde daný farmár dojí svoje vtáčky. 

Tu hľa napolcesty po troch hodinách, okrem jednej prestávky na olovrant, neustáleho maršu som zbadal že som vlastne vo dvore našho skromného príbytku ktorý nazývame domov. Ach jaj. Nuž čo. Tak som sa teda po druhý krát vydal na cestu, tento krát som si zavolal mamku aby ma navigovala dymovými signálmi a prenikavým kvíčaním, sťa jahniatko. 

Fungovalo. Dorazil som o štvrť aj pol šiesteho marca 2015. Chlapíkovi v gumákoch po pupok (hore sa spojovali), šik tielku a s punčochov na hlave svišťalo krkavčie mlieko rovno do náprsného vrecka. Slušne som pozdravil, šak nie som buran, ale barz milo sa na mňa netváril. Po tom ako som vysvetlil prečo som tu sa ale jeho attitude otočila o 365 stupňov a išiel sa jednať biznis. 

Svojim vyjednávačským talentom a starou fintou čo ma naučil juhoamerický majster v hode očkom, som zjednal popiči cenu 158 forintov za mililiter. Dobré ne? Pohostil ma jedným rýchlim kafíčkom pred odchodom a Bozkom na Rozlúčku, takže som si mal čo šupovať cestou do Pružín. 

Celkom napínavá záležitosť čo poviete? (mňa rozhodne naplo)

Lúči sa s Vami VPNDXakaHORÁROVxSYNakaMATKINxOTROK a čoskoro sa vám opäť ozvem.