Dneska sa s vami podelím o pokračovanie môjho predošlého príbehu, keďže by sa nepatrilo nechať vás čakať po takom cliffhangeri (v slovenčine útesovisič).
...Objektom schovaným v mojom aute bol totižto môj, ešte do nedávna celulitídou sprzdený zadok, ktorí sa po liposukcii stal náramne praktickou úschovňou na indické korenie, drevotrieskovú zmes, sady teleshoppingových nástavcov na môj MEGALUX 44 elektromagnetický mop, ale v neposlednom rade aj na tvrdé drogy. To viete, pred pár rokmi som sa rozhodol že váha 420 kg už nie je môj sen, takže som si zabúkoval termínik u mojej, vždy ochotnej mechaničky Zore a hop sa na ten taký zdvíhací stôl čo zvyknú mať. Napojila ma na tie hadičky a začala odsávať. po cca. piatich hodinách som sa dostal na vcelku prijateľnú váhu o sedemdesiatich kilogramoch slovenských a namieril som si to cez veľké železné dvere von. Ona ma však zastavila, či tú visiacu kožu na celom tele chcem tak ako je, že vyzerám jak Jabba the Hutt. Ja som sa nad touto otázkou však ani len nepozastavil. Jasné že chcem. Šak to mám miesto zimného kabátu. Keď už ale teda vyzvedá ona, môžem aj ja. Chyto som sa spýtal že čo s toľkým tukom plánuje podniknúť. Ona že to, citujem: ,,najebem do olejovej nádrže takého buzeráána z Budejoviec, šak kokot je furt nespokojný, tak mu dám tento raz dôvod.''
Tak som sa teda pobral a ufujazdil som si to 800km/h popri potôčiku domov.
Vráťme sa ale späť k jadru veci. Nervózne sa mi začali potiť päty a slabiny, oči sa mi začali krížiť a nervózne som si oblizoval obočie. Policajt na mňa jedným očkom celý čas pokukoval ale bol som si celkom istý že žiaden z týchto príznakov nebol nejak extrémne nápadný. Tu som ale vypustil tišana búrlivého, ktorého aróma obsahovala mimo spracovaného teľacieho bôčiku a priskiřice aj jemný zápach rýdzeho kokaínu.
Polda sa začal obzerať a dusiť, jeho kolegovi Degešovi, teda tak mu aspoň jeho parťák hovoril, sa razili slzy do očí a peniaze z vreciek. Obaja sa rozhodli že v tejjto situácii bude najlepšiou stratégiou ústup, a tak sa teda vzdialili na cca. 19 dĺžok novorodeneckého zápästia. Pochillovali zo desať minút a vrátili sa k môjmu vozidlu bez ďalších otázok, len mi oznámili že si mám dofúkať ľavú zadnú a že inak môžem pokračovať na svojej ceste. Tak som aj urobil a hybáj do Mogadiša.
Ďakujem za vašu pozornosť a tete Želke za to že mi umožnila sa s vami podeliť o tento príbeh, vďaka jej rozpáleným lýtkam a prstom ktoré sa po klávesnici kĺzali ako fanatickí surféri na vlnách. Nabudúce to hádam pôjde aj bez vyhrážok, že jej vynadám do píč.
Toto bol VPNDXakaKRÉMEŠOMOČAROVANÝakaŠESŤKRÁTNAPOLÍCIUZAVOLANÝakaNAJVIACMILOVANÝ/NAJVIACNENÁVIDENÝ
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára