V dnešnom príspevku Vám prezradím čosi z príbehu o tom ako som sa dostal k cvičeniu a titulu ''TOP Bruchala 1856''.
Jedno všedné sobotňajšie ráno som si povedal že by som si šiel zaplávať na tunajšiu plaváreň u nás doma v Pružinách. Tak som sa teda rozbehol do izby a vytiahol som svoje plavky v ktorých, mimochodom, vôbec nemám tučný zadok, on je len tak vypracovaný aby sa páčil černochom #bigbootybitches.
Tak som si teda vykračoval skrz dedinku, žal som úspech za môj outfit od susedov a pomaly ale iste som sa približoval cielovej destinácii, teda plavárni. Ako slušný občan som si svoje veci počnúc uterákom až po výtlačok poslednej strany z prostonárodných slovenských povestí od môjho dlhoročného vzora, Pavla Dobšinského odložil do zamknuteľných skriniek(nejakou náhodou som mal skrinku s číslom 69, asi sa mi recepčná snažila niečo naznačiť, ale to si na takého krásavca ako mňa bude musieť nechať zájsť chuť). Samozrejme som tento výtlačok hermeticky uzavrel, lebo voda a staré dokumenty sa majú radi asi ako ja a heterosexuálny život (vôbec).
Po dôkladnej sprche zadnice a chodidiel som pristúpil k bazénu. Riekol som si že som frajer, neoblečeny héj, a hodil som sa kotúľom letmo do masy vody. Zabudol som ale že som sa mal predtým nadýchnuť, takže som klesol ku dnu ako balvan. Našťastie som sa nejako dostal na hladinu a tak som začal máchať rukami, akoby som to presne tak celé chcel. Tu hľa myšlienka že sa dám do čilu. Tak som aj urobil a pretočil som sa na chrbát aby som sa krížom ladne dostal na druhú stranu tohto bazénu.
A tu zrazu: brucho! Ja že čóóó??! Šak to nemože byť moje. Jak kukám tak kukám, stále sa mi javí ako pripnuté k môjmu telu. ,,Ale keď je moje'', povedal som si v duchu, ,,tak v ňom budem mať asi nehoráznu nálož velehoven, alebo čo.'' Z vody ma vystrelilo ako torpádo z ponorky tiredy Tambor a hybáj na hajzeľ.
Tu tlačím o sto šesť, ale stále nič, len črevné plyny. Ani nafúknutý som sa necítil, ani ma brucho nebolelo, tak čo to pre boha môže byť.
Čo najskôr som si zbalil švestky a spakoval som sa domov. Vystresovaný som sa rozbehol za mamou v kuchyni, že so mnou niečo je, že mám opuchnuté brucho alebo čo. Mama, ako obvykle, mi to narovinu vysvetlila dvoma slovami. ,,Si tučny.''
Tieto slová ma chytili za srdce, tak som sa teda pustil do okresávania tukov z môjho pásu. Od toho dňa si každý deň dávam 13 000 brušákov, ktoré ma aj dostali k titulu: ''TOP Bruchala 1856''.
To bolo na dnes všetko. S bohom ostávajte.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára