ZDÁREC

Zdraví vás VPNDX aka ŠILT Z BLATNÍKA aka MASTERKŠEFT

Opäť som po dlhšej odlmke späť. S ocom som sa totižto stavil, že budem pol roka ticho.

Smrdí mi z papule lebo mi hnijú zuby múdrosti.

              Popri každopoobednom relaxe pri sledovaní televízie a 14 dávkach morfia priamo do čela moje poloslepé oko čosi zbáčilo. Bola to televízia. Začalo ma to však hneď nudiť a tak som to pomocou našej zdobenej baroknej stoličky na kolieskach z kufra, ktorá je na zotrvačník roztiahol v 180km/h priamočiaro do priečky medzi záchodom a kuchyňou. Keď som sa po niekoľkých dňoch intenzívnej, no za to príjemnej kómy zobudil a rozplepil oči zbadal som otrasnú a deformovanú siluetu istého typu humanoida. Bol to môj holý strýc Echerentseebfergerer (73), mimochodom z Bavorskej národnej reprezentácie vo vrhu zvratkom. Samozrejme asi práve trénoval na extraligu, tak mi celý dopotený mrskol ranné hubové pyré s čokoládou a zvyškami spišskej borovičky rovno do ksichtu. Priznám sa, že som si trošičku z líčka lízol a poviem vám, chuťové bunky sa mi náramne rozčertili. Keď sa strýc pobral opäť do kuchyne doplniť arzenál k tréningu, začali sa moje oči túlať po miestnosti. Škúlim totiž tak extrémne, že vidím v 360 stupňovom uhle.

Ale o tom sa dnes nechcem baviť.

             Ako mnohí už asi viete zo všakovakých zdrojov, panuje tu corona vírus. V priestoroch miestnej márnice sa každý týždeň organizuje stretnutie anonymných obetí prvej svetovej vojny. Náhodou ich všetkých dobre poznám, keďže medzi nich patrí aj moj bratranec (12). Pomáhať majú všetci prirodzene v krvi tak ako ja práve 3,8 promile. Preto sa rozhodli šiť rúška pre ostatných obyvateľov okresu. Ihlu ovládam priam bravúrne, žilu trafím väčšinou na prvú šupu, tak som sa rozhodol pripojiť. Rozstrihal som svoje neoprénové zvoňáky so vzorom inšpirovaným chatkami v Čičmanoch. Moje chabé prirodzenie v tom totiž nemohlo dostatočne dýchať a hompáľať sa, takže som za sebou vačšinou nechával výraznú kvapkovú stopu potu. Minule ma tak dolapili žandári, keď som kradol Epochu zo stánku. Pozbieral som kúsočky materiálu zo zaprášenej zeme našej garáže, v ktorej som dočasne býval v aute, lebo mi montovali stupačku do izby a vydal sa za nimi. Ihly som mal všakovaké, avšak ani jedna na šitie. Po ceste sa stavím za mojím praotcom Mirom, ten mi vždy ihlu posunie keď už sa klepem. Posledné čo si pamätám, je ako mu klopem na dvere a následne ako sa budím mesiac po tom s bolesťou hlavy a obsranými gaťami ba až praskajú vo švíkoch. Šitie rúšok som samozrejme premeškal, tak som s Mirom jebol ešte cigu na paprike a jedno vnútrožilné.  Cestou domov sa mi už nič nestalo, takže neviem prečo o tom vôbec píšem.
         
         A teda každý môj skutočný fanúšik vie, že písať neviem.  Píše to za mňa strýc Echerentseebfergerer, lebo ho vylúčili zo šampionátu vo zvracaní. Odôvodnenie bolo, že sa na neho nedá dívať, tak mi v zármutku aspoň pomáha.

S bohom ostávajte.

             

AHOJTE ŠECI ZDRAVÍ VÁS VPNDX x TABÁČIK Z CHOCHOĽOVA x BACARDIOVASCULAR

Ahojte kámošíci. Musím sa vám zdôveriť s nejakými novinami.
Tu sú:

Ale to vôbec nie je podstatné.

Podstatné v našich životoch sú predsa vzťahy, zdravie, peniaze, dialýza a cestovanie. O tom sa dnes totižto budeme aj baviť.
Ako vzornému študentovi katolíckej infraštruktúry na MŠ v Brezne sa mi naskytla príležitosť vycestovať v rámci Erazmu do cudziny. Na výber boli rôzne destinácie: o ulicu ďalej, Kapské mesto, Wieliczka, Pohostinstvo Tatran v Spišskej, Minas Tirith a ďalšie.
Jedna vec mi však vyrazila dych!

Bol to môj otec, ktorý práve nacvičoval nahý v obývačke Fai-Chi (či ako sa to volá) a strelil mi do hruďe ukážkovú otočku z kopačky. Názorná ukážka tejto techniky:

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Keď som sa o dva roky prebudil na nemocničnom lôžku na Kramároch v polohe "prsia", bolo mi okamžite jasné, kam vycestujem na Erazmus.
Plavecký Štvrtok!
Okamžite som dal elegantný letmý kotúľ upažmo z lôžka do kómy. O dva týždne som sa prebudil na zemi s bozuľou jak cibula. Pozviechal som svoje chabé telíčko zo zeme a utekal z nemocnice. Ukradol som jednej slečne (85)  bicykel pred Kauflandom a hybáj do Štvrtka!

Počas strastiplnej cesty a popri driftoch v spiatočke na dialnici, som si na loope šupoval
Smooth Criminal od Michaela Jacksona. Akosi mi vyhladlo, a tak som sa pokúšal vo svojom mešci nahmatať kúsoček krkovičky či jelenieho loja so zeleninou, no márne. Ja hlupák som si so sebou nevzal olovrant!
Nezostávalo mi teda nič iné, ako po rokoch abstinencie rupnúť do seba jogurtík marhuľovice z večierky a prebudiť v sebe kleptomanské chute. Celkom ma vyrajcoval hrudný kôš jednej paní (10), ktorej siluetu som matne zachytil v rýchlosti. Rozpálilo mi to stehná a moje telo sa začalo jemne kymácať v rytme skladby. Okamžite som šlapol v mojich kristuškách na zem a brzdil. Bohužiaľ mi poriadne zbrúsilo armor na pätách, ktorý som si už nejaký ten čas pestoval. Keď som konečne po 12ich hodinách doteperil svoju polovládnu telesnú schránku do odpočívadla Sekule, pichol som to do najbližšieho kríku, jebol som tri xanaxy a šup sa spať. Do krásneho rána som sa zobudil na tú najkrajšiu vôňu akú si môže človek za rannej rosy predstaviť - aróma temer číreho moču neidentifikovanej vysokej zveri. Na moje prekvapenie bol bicykel tam kde som ho včera nechal, takže hop sa smer štvrtok.

Keď som dorazil do cieľovej destinácie, teda Plaveckého Štvrtka, mierne mi roztočilo hlavu. Musel som totižto dobrzďovať asi 10 minút driftom. Nejakým zázrakom som trafil na miesto stretnutia len s miernym zdržaním vďaka staršej pani(13) ktorá na námestí stála sťa by jej včely uleteli. Hľa tak tomu aj bolo a teda som musel v najbližšej čínskej reštaurácii vydealovať paličky za balík vreckoviek a vzorku rohoviny ktorá sa medzičasom začala objavovať na mojom temene. To všetko samozrejme preto, aby som nedostal od nezbedných včiel žihadlo, lebo čo by to bolo za výpomoc keby som vyššie spomenutej pani doniesol mŕtve včely + svoju osobu počas anafylaktického šoku.

Čo sa v Plaveckom Štvrtku dialo v nasledujúcich pár týždňoch vám priblížim v ďalšom článku, teraz sa s vami lúči VPNDX aka Fermentation Station. Za tento článok môžete vďačiť pani Gizke, vrátničke v tunajšom parkovacom dome.

Make piss not war.

ZACYKLENÝ 

CAWTE, 

ZDRAVÍ VÁS VPNDX AKA OCOV SYNCO AKA PŠTRAUS AKA CURRY MATKA!

Som späť, pretože mám pre vás mimoriadne správy. Nejaký ten čas, sa už snažím pridať do motorkárskeho gangu. Po 10 minútach záujmu o motorky sa mi niekto ozval, že to mám skúsiť. Bola to však iba moja ozvena z kúpelne, pretože som si práve drbkal kondicionér na ofinky v podpazuší.

Po nejakom čase, sa mi však naskytla príležitosť. Hneď ako som vyšiel z kúpelne ma kontaktoval sused Riccardo Effedrini (mimochodom bavorský šéfkuchár v našom miestnom bufete Ďatelinka), že má pre mňa ponuku. Okrem kubíku párna za dešku mi ponúkol aj dva kúsky bublaniny. Na záver, si však neodpustil poznámočku o tom, že jeho kamarát organizuje cyklomaratón v Šiatorskej Bukovinke.

TO JE NIEČO PRE MŇA!

Dátum cyklomaratónu sa blížil a tak som si musel rýchlo pozháňať bicykel. Cez známeho som si však vybavil toto delíčko:

Bickoš by sme teda mali, je čas sa pripravovať. Môj tréning na maratón prebiehal zhybmy na maminom predlaktí, behom na 100 cm v drepe, twerkom v stojke na hlave a v neposlednom rade šprintom skrz Vltavu. Po absolvovaní tréningu som sa okamžite išiel do šenku vyzametať jak pivnica.

Myslím si, že som pripravený!

Deň cyklomaratónu nastal. Konkurencia bola silná. Medzi oponentov patrili aj Valentino Rossi, žaba na jednokolke, Paul Teutul Sr., môj strýc Braňo na vozíčku, partia cigánov na toluéne a deti v nákupných košíkoch. Blížil sa štart preteku.

Ako ale preteky dopadli vám prezradím až za chvíľu, pretože nastali menšie technické problémy. Konkrétne nám oznámili že pretek sa odkladá o nejaké tie 2, 3 možno 18 hodín z dôvodu mrholenia, čo mi prišlo ako celkom rozumné. Nechcel by som predsa zmoknúť a myslím si že moji súperi to cítia rovnako. Tak sa teda moja konkurencia pobrala kade ľahšie. Tomu som nerozumel pretože tu predsa máme pretekať. Ja ako jediný som držal post lebo nie som slabý. Mrholilo. Zmokol som. 

O nejaké tie 3 hoďky sa ale obecenstvo ako aj konkurencia predsa len rozhodli začať s pretekom. Ja som nikdy nebol pripravenejší, takže som na to šliapol. Chudák krtko nemal šance. Ale späť k preteku. Slipky mi pretekali bravúrne, čo mi poriadne premazalo reťaz aj kotníky, proste legálny doping. 

Vráťme sa teda k závodu, za riekou Ondava, čiže za vodou. Rossi štartol svoju V3Sku, Braňo premastil rozvody, ja som zaujal svoj postoj a ide sa závodiť. Pedále som krútil o sto šesť sťa by sa domov náhlili, vietor mi na hlave spravil celkom zdatné rošambo a odhalil moju plešinku, blato mi umožnilo skryť sa pomedzi mojich cigánskych protivníkov a nenápadne som im spravil dierky do sáčkov. V Šiatorskej sa čestne nehrá.

Asi 13 sekúnd po mojom ukážkovom štarte mi Rossi ufujazdil ale stihol som ho odfotiť, reku že keď už nebude medaila, ani pohár, ani pohár domácej, tak nech mám aspoň čo vnúčencom ukázať:

Samozrejme svojich fanúšikov o fotku s takou celebritou nemôžem ukrátiť, veď to by bolo ako spáchať bratovraždu ale zabiť pri tom mamu a kostolného lebo vám z vačku vypadne C-4ka na ulici. 

Toľko k môjmu preteku vážené dámy vážení páni, za tento článok môžete vďačiť môjmu úžasnému oslovi Ozzymu, lebo ešte stále neviem písať. Lúči sa s vami VPNDX aka ROOSTER IN MY RÁROHA

ZDRAVIM VŠETKÝCH ČO TRPIA NESPAVOSŤOU

VÁŠ VPNDX AKA KALKULAČKOS AKA XEREXEŠ AKA KOBERCOVÝ ZÁNET

            Dlhšie som sa k vám, mojim fanúšikom neprihováral. Vysoká škola mi dala totižto celkom zabrať.
            Konkrétne telesná, pretože náš Telocvikár Jožko Golonka (80) ma prihlásil do našej dedinskej súťaže vyťahovania kamiónov zo šancu. Vynikal som na hodinách v cvikoch ako kotúľ letmo, kotúľ upažmo, zabehol som 200cm na bežiacom páse v moonwalku, vyhral okresný maratón naprieč Váhom v mlynských kolách a zakončil som to kotúľom cez gauč až do bezvedomia. Moje šance na úspech boli teda vysoké, no vytiahnuť z nich Algida kamión nebolo až také jednoduché. Po úspešnom predposlednom mieste, (kde sa umiestnil môj spolužiak s Hansenovou chorobu) som skončil na JISke a s otravou alkoholom. Takisto mi dala celkom zabrať násobilka a kvantová mechanika, ktoré nás učila teta katechétka (12). Tá vo mne vidí velkého človeka, pretože má dioptrie 60+.

           Ďalšie novinky, ktoré sa mi naskytli počas doby, kedy som tu nebol by som vám takisto tiež rád priblížil.  Začal som sa profesionálne venovať hre na Eustachovu trubicu v našej dedinskej kapele. S chlapcami sa radi hráme, a takisto hráme niečo v štýle Educative Industrial Folk House.
Naše prvé vystúpenie sme odohrali rovno do televízie TV Paprika, kde však naše vystúpenie museli okamžite prerušiť, z dôvodov netradičnej inštrumentalizácie. Konkrétne keď moj kamarát Joachim začal hrať basovú linku zo Seven Nation Army na mojich ritných chlpoch.
          Boli sme z toho veľmi zklamaný, pretože tento moment sme nacvičovali asi 362 náročných dni, počas ktorých som si musel dôkladne zoraďovať chlpy od najhrubšieho po najtenší. Dokonca som si dal na zadnú stranu stehna vytetovať hmatník.

         Rád by som vám prezradil, čo to viac o mojom živote, no tlačí ma čas. Konkrétne môj spolubývajúci Andrej Čas v rade na obed. Ďakujem tete kuchárke, ktorá tento článok napísala za mňa a dala mi dupľu Flambovanej Horčice v Aspiku.

ĎAKUJEM ZA VAŠU PRIAZEŇ

DOVOLENKA PART II (CELKOM)

SERUS POZDRAVUJE ŤA VPNDX AKA KRTKOVA TORTA AKA LYMFATICKE UZINY AKA PENIAZ NAD PENIAZ

Seruste kamaráti, opäť sa k vám neprihováram. Píše to totiž za mňa opäť niekto iný, dozviete sa na konci článku. Tentoraz to bude trochu kratšie, lebo ako nikto iný z mojej rodiny - vstávam ráno do školy. (od oca som za to dostal napiču)
Prihlásil som sa, predstavte si, na fakultu umeleckého zdravotníctva a rozvoja cestovného ruchu na MŠ v Pezinku. Držte mi teda palce. (Ale nie doslova, ako moja babka (28) práve teraz, lebo mi strihá kožku okolo nechtov na nohe.)

Naposledy som sa vyjadroval na tému dovolenka, čo bol veľký milník v mojom živote. Predstavte si, nakoniec som sa na dovolenku vykašľal a za tých desať eur som si kúpil pakel červených Viceroyok a zeleninový bujón bez soli. Pokračoval som aj naďalej v brigáde, aby som si zarobil na štúdium (trebalo mi zošity).

To je odo mňa všetko drahí priatelia. Ďakujem za vašu priazeň a takisto Mirovi, že to za mňa napísal za to, že mu od oca vybavím kubík.

DOVOLENKA PART 1

VPNDX x BUTTERFLYDEFEKT x VĎ(AK)A47

Serus zdraví ťa bohom prekliaty VPNDX. Dlho som tu nebol, pretože sused rádioamatér nám ujebal z routera anténu. Nie je isté, že to bol, ale ja si tak myslím, že mohol by byť.
Rýychlo som však tento problém vyriešil a ukradol som mu dcéru Aramténiu (68). Ona má data a píše tento príbeh za mňa, za vďaku že som ju uniesol. (mimochodom mám frajerku)

To však nie je podstatné, čo je ale menej podstatné je to, že už dlhšiu dobu sa k Vám chcem prihovoriť článkom. Je tu leto, krásne obdobie. Stromy kvitnú, svieti slnko, muži sú oblečení stále menej a menej, potím sa jak potkan ( hehe chapeš) a je to takisto obdobie dovoleniek. A k tejto problematike konkrétne sa chcem vyjadriť.

Keďže sme rodina ako žiadna iná, nesmeli sme ako obyčajne vytŕčať z davu a takisto sme sa vybrali na dovolenku. Destinácie padali rôzne, našou podmienkou bolo more a výhľad na Tatry.

Mukačevo, Stará Ľubovňa, Grand Canyon, Kněžmost, Los Santos... 

Nedokázali sme si vybrať, lebo ani na jednu z nich sme nemali peniaze.

  
Nemali sme na výber (z bankomatu) dokonca ani hotovosť. Všetky rodinné poklady a úspory sme vyčerpali počas bratovho prehnane heterosexuálneho životné obdobia (o tom však inokedy).
A tak som musel začať predávať svoje telo a drogy. Postupne som prešiel na variantu predávať svoje zdrogované telo. Keď som po 3 rokoch a 2 mesiacoch konečne našporil na drevo, začal som z neho vyrezávať podobizne celebrít ako Robo Mikla, Zora Czoborová, Marko Igonda a podobne... Tie som potom velmi úspešne sellil na miestnom jarmoku. Občas som tieto súsošia vymieňal za stieracie losy bo mi jebalo. Po 15 rokoch bolo našporené na krásnu dovolenku.

Padali opäť exkluzívne miesta ako Severná Kórea, Senecké jazerá, Albaquerque, Kittsee...
No pri tých cenách som si pomaly začínal uvedomovať, že 10€ asi nebude dosť.

Ako sme tento problém nakoniec vyriešili, sa však dozviete až pri ďalšej časti.

Zdravím vás, dúfam že sa skoro vidíme.

P.S. Track na lepšie dni:

Moja prvá Zdravý vás VPNDXakaZIMOMRIAVKYNAČELEakaPIESOČNÉPODPAZUŠIEakaZÁPRAŽKANAZAJAČÍSPÔSOB opäť s novým príspevkom z môjho života.

Ako isto viete, v dedinke ako Pružina sa tajomstvá ťažko udržujú, a každý o každom vie tie základy, lebo sa to hold patrí. O mne je známe že mám jednu nohu 36 a druhú 43, že som si ako dieťa urobil sám obriezku karbobrúskou a že nemám rád cigarety. Poslednému bodu som však skoro nedávno zamával zbohom. Iba že som nezamával. Lebo nemám ruky, ale to je príbeh na inokedy.

Tak si tak čilujem vonku s mojou bandou kumpánov, teda s Ondrejom Šarlatánom, Jakubom Savjeckysajuzom a Petrom Holubníkom na tráve za kostolom. Nesmierne si užívame pastorove zavíjanie a likvidáciu omšového vína, keď tu Peťo zabil myšlienku. Kladivom. Myšlienka bol svetoznámy kríženec myši a lienky o ktorom sa vedelo že má obzvlášť rád územie stredného Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny. Na jeho smolu, tuna v Pružine neakceptujeme hlodavce v žiadnej forme, takže sme boli nútení urobiť s vyššie spomenutým jedincom rýchly proces. Ale späť k veci. Ondro sa ma celkom spontánne spýtal či nechcem cigu. Ja, už v mierne podnapitom stave, že áno. Tak teda Ondro vstal, že sa hned vráti. Prešla minúta, prešlo desať, po Ondrovi ani chíru ani slichu, až sme si začali myslieť že zablúdil. Nezablúdil.

Milí čitatelia, nasledujúce riadky vám priblížia ako v dedine Pružina i ten najväčší debil nezostane panicom. Očakával som cigu, klasickú, asi 10cm na dĺžku, oranžový filter, však viete. Dočkal som sa metra dvadsať, váhy asi 46 kíl a šilhavého očka. Ondro prišiel s midgetkou menom Cipriána, skrátene Ciga. V momente, keď som zbáčil jej tielko s flitrami schovávajuce bez pochyby minimálne lajdáky C-čka, mi bolo jasné že je môj osud spečatený. Keďže, ak si dobre spomínate, nemám ruky, nezmohol som proti takejto beštii veľa. Sadla, krútila sa, skákala, cmúľala, obalila do trojobalu, potrela křemskou horčicou, proste jazda môjho života. Pravdepodobne doslova, lebo bola asi moja posledná.

Pocity som mal zmiešané po nejakú tu dobu a pravdupovediac, strúhanka v záhyboch slabín sa odstraňuje prekliate ťažko. Ale koniec koncou, prežil som zas jedno leto. S miernou újmou na mojom už tak nekompletnom vedomí, ale predsa.

VPNDX sa s vami opäť lúči, za možnosť prečítať si tento príspevok vďačíte školníkovi na Pružinskej Základnej Škole.

Dovi.